To, že šport nám okrem radosti z pohybu a výhier prináša aj iné radosti, svedčí aj tento príbeh, ktorý prinieslo rozhodnutie začať sa venovať hokeju.
Prinášame Vám príbeh našej hráčky Brigity Borovskej, ktorá zároveň od sezóny 2019/20 vedie naše dievčatá aj na kondičných tréningoch.
Vyše 10 rokov som sa aktívne venovala basketbalu a samozrejme popri tom som vyskúšala všetky druhy športov a aktivít.
Písal sa rok 2013 kedy som sa rozhodla ísť pozrieť na exhibičný zápas NO NAME vs. ICE DREAM, nakoľko sa tohto zápasu mala zúčastniť a prvý krát si zahrať aj moja mladšia sestra. K športu som mala blízko odmalička. Sedením v hľadisku a pozeraním sa na hokej som sa postupne začala pohrávať s myšlienkou vyskúšať si tento nie úplne typický šport pre ženy. Po skončení zápasu som s malou dušičkou išla za pani trénerkou opýtať sa, či by som mohla prísť na jeden tréning. Odpoveď znela áno. Veľmi som sa potešila a najbližší utorok som putovala aj s krasokorčuliarskymi korčuľami na tréning spolu so sestrou. Bolo to pre mňa síce stresujúce, no na druhej strane som to brala ako výzvu skúsiť niečo nové. Korčuľovať som vedela no skombinovať to s prácou s hokejkou bolo veľmi náročné. Prvé dojmy z tréningu boli pozitívne, čo bolo spúšťačom prečo vyskúšať tento šport a zlepšovať sa.
V klube bolo od začiatku množstvo šikovných dievčat, no najväčšou motiváciou sa zlepšovať bola pre mňa moja sestra. Vidieť ju ako sa každým tréningom zlepšovala bolo pre mňa hnacím motorom. Tréningy boli dva krát do týždňa a snažila som sa byť na každom jednom aby som napredovala a potom mohla hrať aj zápasy. O pár mesiacov na to som odohrala svoj prvý zápas. Napriek tomu, že na tréningoch som sa zlepšovala a videla progres zápas bol ten, ktorý mi ukázal koľko toho ešte treba zlepšovať. Technika korčuľovania, práca s hokejkou, rýchlosť, vytrvalosť či sila boli faktory, ktoré bolo treba komplexne zlepšiť. Spočiatku som ani len netušila ako na to. Letnú prípravu som brala ako nutné zlo a úprimne viac som sa jej snažila vyhýbať ako zúčastňovať. Tento môj postoj a vnem trval zhruba dva roky. Posun v mojom zmýšľaní nastal až v roku 2016 kedy sme mali letnú prípravu v Katies clube. Až vstupné testy mi otvorili oči. Zistenie, že ,, svalovku“, ktorú som po nich mala som nevedela rozhýbať vyše týždňa a kondícia, ktorá bola na bode mrazu ma motivovali k tomu začať na sebe makať omnoho intenzívnejšie. Prvé zmeny na sebe som uvidela po dvoch týždňoch letnej prípravy a prvé čo som si povedala bolo, že to má zmysel. Napriek tomu, že letná príprava trvala len niekoľko týždňov hneď na jej konci som si povedala, že tým to pre mňa nekončí. Aj po konci letnej prípravy som naďalej pokračovala v návšteve skupinových cvičení, behaní a inline korčuľovaní. Tento môj prístup mi našťastie zostal aj počas sezóny a popri tréningoch na ľade som sa venovala aj tréningom na suchu. Progres som videla nielen na mojej postave ale samozrejme aj v kondícii a sile na ľade. Počas zápasov som viac vládala a aj moje prihrávky boli silnejšie. Ako bonus a ešte väčšia motivácia bola pre mňa nová posila, ktorá k nám do klubu prišla v roku 2018. Bola ňou kanadská reprezentantka Courtney Kessel. Vidieť ju na ľade bol zážitok. Ľahkosť a zároveň dravosť a prehľad, ktorý mala bol neuveriteľný. Bola som vďačná, že sa rozhodla trénovať nás a zároveň hrať za náš klub. Keď som sa jej opýtala ako to všetko dokázala odpovedala mi, že tvrdou prácou na sebe a pravidelným tréningom. Nezabudla však podotknúť, že nie len tréningom na ľade ale hlavne na suchu a vo fitku. Keďže mám veľmi dravú a súťaživú povahu povedala som si, že na sebe zamakám ešte viac. Síce som vedela, že nikdy sa na 100% nestanem rovnakou hráčkou ako ona no priblížiť som sa jej chcela čo najviac. Preto som ešte pravidelnejšie trénovala na suchu a na ľade som sa snažila pracovať minimálne na 120%. Zanietenie, ktoré som v sebe mala si všimla aj moja kondičná trénerka Katie, ktorá vo mne uvidela potenciál a opýtala sa ma či by som si nechcela urobiť certifikáty na trénovanie. Začala som nad tým premýšľať a povedala som si prečo nie. Postupne som nadobúdala skúsenosti a znalosti v odbore trénerstva a využívala som ich hlavne na svoj osobný rozvoj. Prvotne som mala na starosti skupinové tréningy ako Tabata a Kruhový tréning a časom som sa vypracovala na osobnú kondičnú trénerku vo fitku. Progres, ktorý som na sebe vďaka týmto znalostiam urobila bol viditeľný hlavne počas ligových zápasov. Zrazu som vedela rozložiť svoje sily na celé tri tretiny zápasu a vládala som rovnako. Videla to aj trénerka, ktorá ma pochválila a to ma veľmi potešilo. Dávalo mi to ešte väčší význam pracovať pravidelne a systematicky na sebe a posúvať sa ďalej. Veľkým potešením pre mňa bolo keď som sa vyrovnala aspoň z časti mojej sestre, ktorú považujem za svoj veľký vzor. No najväčším zadosťučinením bolo, keď mi spoluhráčky povedali, že vidia ako som sa zlepšila a že som pre niektoré z nich motiváciou aby sa mi vyrovnali. Bolo príjemné to počuť. No prišiel rok 2020 a s ním aj neľahká situácia s názvom COVID 19. To pribrzdilo moje napredovanie v oblasti osobných tréningov no dalo mi to možnosti sa zlepšiť v online sfére. Takúto možnosť sa rozhodli využiť aj dievčatá z hokeja a teda moje spoluhráčky, ktoré sa ma opýtali či by som bola ochotná robiť im online tréningy? Moja odpoveď bola jednoznačná a to ÁNO. Vedela som, že spolu môžeme byť nielen ako kolektív ale zároveň napredovať, zlepšovať sa mimo ľadu a aj túto neľahkú situáciu využiť v náš prospech. Veď predsa každý športovec vie, že suchá príprava je veľmi dôležitá a my hokejistky to potrebujeme ako soľ. A toto je môj príbeh ako sa z hokejovej fanúšičky stala hráčka a zároveň kondičná trénerka. Verím, že po prečítaní tohto príbehu budem motiváciou pre všetky dievčatá, ktoré uvažujú nad hokejom a zároveň nad dôležitosťou suchej prípravy.
Leave a Reply